Mapa - Ivano-Frankivsk

Ivano-Frankivsk (, v minulosti Stanisławów) je mesto Ivanofrankovskej oblasti juhozápadnej Ukrajiny. V roku 2021 malo približne 237 00 obyvateľov. Mesto je dôležitý železničný uzol.

Mesto bolo pôvodne založená na ochranu poľsko-litovského štátu pred útokmi Tatárov v 15. storočí. Pôvodná pevnosť stála pri obciach Zabolotiv (1435) a Kňahynyn (1485). Mesto Stanisławów založil na dnešnom mieste Jendrzej Potocki. Pomenoval ho na počesť svojho otca Stanislava Potockého. Mestské práva podľa magdeburského práva uznal kráľ Ján II. Kazimír Vasa v roku 1662. Ján II. Kazimír dal zároveň drevenú pevnosť prebudovať ako kamennú a tehlovú. Po prvom delení Poľska mesto pripadlo Rakúsku.

Po porážke Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojna bolo mesto v roku 1918 krátko súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky. Neskôr bolo obsadené Poľskom. V roku 1920 mesto počas poľsko-boľševickej vojny obsadili nakrátko vojská Červenej armády. Po ich ústupe ho nakrátko obsadili vojská Symona Petľuru a napokon ho znovu získalo Poľsko.

Počas druhej svetovej vojny vtedajší Stanisławów okupovali vojská sovietskej Červenej armády, mesto bolo ako Stanislav pričlenené k Ukrajinskej SSR. Po Nemeckom útoku na ZSSR sovietske NKVD, z obavy pred ich vydaním nepriateľovi, v meste zavraždilo viac než 500 poľských vojnových zajatcov vrátane asi 150 žien a detí poľskej národnosti, zaistených po okupácii Poľska. Obete masových vrážd boli pochované do masových hrobov pri obci Demianiv Laz.

Nacisti po obsadení územia pričlenili Halič do Generálneho gouvernementu a v zriadili židovské geto.

Mesto bolo oslobodené sovietskymi jednotkami v roku 1944 počas ľvovsko-sandomierzskej operácie. Mesto sa znovu stalo súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu. V meste sa rozvíjal ľahký priemysel, potravinárstvo, spracovanie dreva a výroba stavebných materiálov. V roku 1962 bolo premenované na Ivano-Frankivsk, na počesť ukrajinského spisovateľa Ivana Jakovyča Franka.